INFINITO
PRESENTE
degnare
PASSATO
avere degnatoINDICATIVO
PRESENTE
io
degno
tu
degni
lui
degna
noi
degn(i)amo
voi
degnate
loro
degnano
IMPERFETTO
io
degnavo
tu
degnavi
lui
degnava
noi
degnavamo
voi
degnavate
loro
degnavano
FUTURO
io
degnerò
tu
degnerai
lui
degnerà
noi
degneremo
voi
degnerete
loro
degneranno
PASSATO REMOTO
io
degnai
tu
degnasti
lui
degnò
noi
degnammo
voi
degnaste
loro
degnarono
PASSATO PROSSIMO
io
ho degnato
tu
hai degnato
lui
ha degnato
noi
abbiamo degnato
voi
avete degnato
loro
hanno degnato
FUTURO ANTERIORE
io
avrò degnato
tu
avrai degnato
lui
avrà degnato
noi
avremo degnato
voi
avrete degnato
loro
avranno degnato
TRAPASSATO PROSSIMO
io
avevo degnato
tu
avevi degnato
lui
aveva degnato
noi
avevamo degnato
voi
avevate degnato
loro
avevano degnato
TRAPASSATO REMOTO
io
ebbi degnato
tu
avesti degnato
lui
ebbe degnato
noi
avemmo degnato
voi
aveste degnato
loro
ebbero degnato
CONGIUNTIVO
PRESENTE
io
degni
tu
degni
lui
degni
noi
degn(i)amo
voi
degn(i)ate
loro
degnino
IMPERFETTO
io
degnassi
tu
degnassi
lui
degnasse
noi
degnassimo
voi
degnaste
loro
degnassero
CONGIUNTIVO PASSATO
io
abbia degnato
tu
abbia degnato
lui
abbia degnato
noi
abbiamo degnato
voi
abbiate degnato
loro
abbiano degnato
CONGIUNTIVO TRAPASSATO
io
avessi degnato
tu
avessi degnato
lui
avesse degnato
noi
avessimo degnato
voi
aveste degnato
loro
avessero degnato
CONDIZIONALE
PRESENTE
io
degnerei
tu
degneresti
lui
degnerebbe
noi
degneremmo
voi
degnereste
loro
degnerebbero
PASSATO
io
avrei degnato
tu
avresti degnato
lui
avrebbe degnato
noi
avremmo degnato
voi
avreste degnato
loro
avrebbero degnato
IMPERATIVO
PRESENTE
- - -
degna
(tu)
degni
(lui)
degn(i)amo
(noi)
degnate
(voi)
degnino
(loro)
GERUNDIO
PRESENTE
degnando
PASSATO
avendo degnato
PARTICIPIO
PRESENTE
degnante
PASSATO
degnato
daigner