INFINITO
PRESENTE
sferrare
PASSATO
avere sferratoINDICATIVO
PRESENTE
io
sferro
tu
sferri
lui
sferra
noi
sferriamo
voi
sferrate
loro
sferrano
IMPERFETTO
io
sferravo
tu
sferravi
lui
sferrava
noi
sferravamo
voi
sferravate
loro
sferravano
FUTURO
io
sferrerò
tu
sferrerai
lui
sferrerà
noi
sferreremo
voi
sferrerete
loro
sferreranno
PASSATO REMOTO
io
sferrai
tu
sferrasti
lui
sferrò
noi
sferrammo
voi
sferraste
loro
sferrarono
PASSATO PROSSIMO
io
ho sferrato
tu
hai sferrato
lui
ha sferrato
noi
abbiamo sferrato
voi
avete sferrato
loro
hanno sferrato
FUTURO ANTERIORE
io
avrò sferrato
tu
avrai sferrato
lui
avrà sferrato
noi
avremo sferrato
voi
avrete sferrato
loro
avranno sferrato
TRAPASSATO PROSSIMO
io
avevo sferrato
tu
avevi sferrato
lui
aveva sferrato
noi
avevamo sferrato
voi
avevate sferrato
loro
avevano sferrato
TRAPASSATO REMOTO
io
ebbi sferrato
tu
avesti sferrato
lui
ebbe sferrato
noi
avemmo sferrato
voi
aveste sferrato
loro
ebbero sferrato
CONGIUNTIVO
PRESENTE
io
sferri
tu
sferri
lui
sferri
noi
sferriamo
voi
sferriate
loro
sferrino
IMPERFETTO
io
sferrassi
tu
sferrassi
lui
sferrasse
noi
sferrassimo
voi
sferraste
loro
sferrassero
CONGIUNTIVO PASSATO
io
abbia sferrato
tu
abbia sferrato
lui
abbia sferrato
noi
abbiamo sferrato
voi
abbiate sferrato
loro
abbiano sferrato
CONGIUNTIVO TRAPASSATO
io
avessi sferrato
tu
avessi sferrato
lui
avesse sferrato
noi
avessimo sferrato
voi
aveste sferrato
loro
avessero sferrato
CONDIZIONALE
PRESENTE
io
sferrerei
tu
sferreresti
lui
sferrerebbe
noi
sferreremmo
voi
sferrereste
loro
sferrerebbero
PASSATO
io
avrei sferrato
tu
avresti sferrato
lui
avrebbe sferrato
noi
avremmo sferrato
voi
avreste sferrato
loro
avrebbero sferrato
IMPERATIVO
PRESENTE
- - -
sferra
(tu)
sferri
(lui)
sferriamo
(noi)
sferrate
(voi)
sferrino
(loro)
GERUNDIO
PRESENTE
sferrando
PASSATO
avendo sferrato
PARTICIPIO
PRESENTE
sferrante
PASSATO
sferrato
déferrer, donner [un coup de poing], déclencher [un attaque, un saut]