INFINITO
PRESENTE
snervare
PASSATO
avere snervatoINDICATIVO
PRESENTE
io
snervo
tu
snervi
lui
snerva
noi
snerviamo
voi
snervate
loro
snervano
IMPERFETTO
io
snervavo
tu
snervavi
lui
snervava
noi
snervavamo
voi
snervavate
loro
snervavano
FUTURO
io
snerverò
tu
snerverai
lui
snerverà
noi
snerveremo
voi
snerverete
loro
snerveranno
PASSATO REMOTO
io
snervai
tu
snervasti
lui
snervò
noi
snervammo
voi
snervaste
loro
snervarono
PASSATO PROSSIMO
io
ho snervato
tu
hai snervato
lui
ha snervato
noi
abbiamo snervato
voi
avete snervato
loro
hanno snervato
FUTURO ANTERIORE
io
avrò snervato
tu
avrai snervato
lui
avrà snervato
noi
avremo snervato
voi
avrete snervato
loro
avranno snervato
TRAPASSATO PROSSIMO
io
avevo snervato
tu
avevi snervato
lui
aveva snervato
noi
avevamo snervato
voi
avevate snervato
loro
avevano snervato
TRAPASSATO REMOTO
io
ebbi snervato
tu
avesti snervato
lui
ebbe snervato
noi
avemmo snervato
voi
aveste snervato
loro
ebbero snervato
CONGIUNTIVO
PRESENTE
io
snervi
tu
snervi
lui
snervi
noi
snerviamo
voi
snerviate
loro
snervino
IMPERFETTO
io
snervassi
tu
snervassi
lui
snervasse
noi
snervassimo
voi
snervaste
loro
snervassero
CONGIUNTIVO PASSATO
io
abbia snervato
tu
abbia snervato
lui
abbia snervato
noi
abbiamo snervato
voi
abbiate snervato
loro
abbiano snervato
CONGIUNTIVO TRAPASSATO
io
avessi snervato
tu
avessi snervato
lui
avesse snervato
noi
avessimo snervato
voi
aveste snervato
loro
avessero snervato
CONDIZIONALE
PRESENTE
io
snerverei
tu
snerveresti
lui
snerverebbe
noi
snerveremmo
voi
snervereste
loro
snerverebbero
PASSATO
io
avrei snervato
tu
avresti snervato
lui
avrebbe snervato
noi
avremmo snervato
voi
avreste snervato
loro
avrebbero snervato
IMPERATIVO
PRESENTE
- - -
snerva
(tu)
snervi
(lui)
snerviamo
(noi)
snervate
(voi)
snervino
(loro)
GERUNDIO
PRESENTE
snervando
PASSATO
avendo snervato
PARTICIPIO
PRESENTE
snervante
PASSATO
snervato
affaiblir, faiblir, énerver