INFINITO
PRESENTE
sostare
PASSATO
avere sostatoINDICATIVO
PRESENTE
io
sosto
tu
sosti
lui
sosta
noi
sostiamo
voi
sostate
loro
sostano
IMPERFETTO
io
sostavo
tu
sostavi
lui
sostava
noi
sostavamo
voi
sostavate
loro
sostavano
FUTURO
io
sosterò
tu
sosterai
lui
sosterà
noi
sosteremo
voi
sosterete
loro
sosteranno
PASSATO REMOTO
io
sostai
tu
sostasti
lui
sostò
noi
sostammo
voi
sostaste
loro
sostarono
PASSATO PROSSIMO
io
ho sostato
tu
hai sostato
lui
ha sostato
noi
abbiamo sostato
voi
avete sostato
loro
hanno sostato
FUTURO ANTERIORE
io
avrò sostato
tu
avrai sostato
lui
avrà sostato
noi
avremo sostato
voi
avrete sostato
loro
avranno sostato
TRAPASSATO PROSSIMO
io
avevo sostato
tu
avevi sostato
lui
aveva sostato
noi
avevamo sostato
voi
avevate sostato
loro
avevano sostato
TRAPASSATO REMOTO
io
ebbi sostato
tu
avesti sostato
lui
ebbe sostato
noi
avemmo sostato
voi
aveste sostato
loro
ebbero sostato
CONGIUNTIVO
PRESENTE
io
sosti
tu
sosti
lui
sosti
noi
sostiamo
voi
sostiate
loro
sostino
IMPERFETTO
io
sostassi
tu
sostassi
lui
sostasse
noi
sostassimo
voi
sostaste
loro
sostassero
CONGIUNTIVO PASSATO
io
abbia sostato
tu
abbia sostato
lui
abbia sostato
noi
abbiamo sostato
voi
abbiate sostato
loro
abbiano sostato
CONGIUNTIVO TRAPASSATO
io
avessi sostato
tu
avessi sostato
lui
avesse sostato
noi
avessimo sostato
voi
aveste sostato
loro
avessero sostato
CONDIZIONALE
PRESENTE
io
sosterei
tu
sosteresti
lui
sosterebbe
noi
sosteremmo
voi
sostereste
loro
sosterebbero
PASSATO
io
avrei sostato
tu
avresti sostato
lui
avrebbe sostato
noi
avremmo sostato
voi
avreste sostato
loro
avrebbero sostato
IMPERATIVO
PRESENTE
- - -
sosta
(tu)
sosti
(lui)
sostiamo
(noi)
sostate
(voi)
sostino
(loro)
GERUNDIO
PRESENTE
sostando
PASSATO
avendo sostato
PARTICIPIO
PRESENTE
sostante
PASSATO
sostato
s'arrêter, stationner