INFINITO
PRESENTE
stroncare
PASSATO
avere stroncatoINDICATIVO
PRESENTE
io
stronco
tu
stronchi
lui
stronca
noi
stronchiamo
voi
stroncate
loro
stroncano
IMPERFETTO
io
stroncavo
tu
stroncavi
lui
stroncava
noi
stroncavamo
voi
stroncavate
loro
stroncavano
FUTURO
io
stroncherò
tu
stroncherai
lui
stroncherà
noi
stroncheremo
voi
stroncherete
loro
stroncheranno
PASSATO REMOTO
io
stroncai
tu
stroncasti
lui
stroncò
noi
stroncammo
voi
stroncaste
loro
stroncarono
PASSATO PROSSIMO
io
ho stroncato
tu
hai stroncato
lui
ha stroncato
noi
abbiamo stroncato
voi
avete stroncato
loro
hanno stroncato
FUTURO ANTERIORE
io
avrò stroncato
tu
avrai stroncato
lui
avrà stroncato
noi
avremo stroncato
voi
avrete stroncato
loro
avranno stroncato
TRAPASSATO PROSSIMO
io
avevo stroncato
tu
avevi stroncato
lui
aveva stroncato
noi
avevamo stroncato
voi
avevate stroncato
loro
avevano stroncato
TRAPASSATO REMOTO
io
ebbi stroncato
tu
avesti stroncato
lui
ebbe stroncato
noi
avemmo stroncato
voi
aveste stroncato
loro
ebbero stroncato
CONGIUNTIVO
PRESENTE
io
stronchi
tu
stronchi
lui
stronchi
noi
stronchiamo
voi
stronchiate
loro
stronchino
IMPERFETTO
io
stroncassi
tu
stroncassi
lui
stroncasse
noi
stroncassimo
voi
stroncaste
loro
stroncassero
CONGIUNTIVO PASSATO
io
abbia stroncato
tu
abbia stroncato
lui
abbia stroncato
noi
abbiamo stroncato
voi
abbiate stroncato
loro
abbiano stroncato
CONGIUNTIVO TRAPASSATO
io
avessi stroncato
tu
avessi stroncato
lui
avesse stroncato
noi
avessimo stroncato
voi
aveste stroncato
loro
avessero stroncato
CONDIZIONALE
PRESENTE
io
stroncherei
tu
stroncheresti
lui
stroncherebbe
noi
stroncheremmo
voi
stronchereste
loro
stroncherebbero
PASSATO
io
avrei stroncato
tu
avresti stroncato
lui
avrebbe stroncato
noi
avremmo stroncato
voi
avreste stroncato
loro
avrebbero stroncato
IMPERATIVO
PRESENTE
- - -
stronca
(tu)
stronchi
(lui)
stronchiamo
(noi)
stroncate
(voi)
stronchino
(loro)
GERUNDIO
PRESENTE
stroncando
PASSATO
avendo stroncato
PARTICIPIO
PRESENTE
stroncante
PASSATO
stroncato
démolir, éreinter