Conjugation of the Italian verb:

vanire


traduction du verbe  s'évanouir


INFINITO
PRESENTE
vanire
PASSATO
avere vanito
INDICATIVO
PRESENTE
io
vanisco

tu
vanisci

lui
vanisce

noi
vaniamo

voi
vanite

loro
vaniscono

IMPERFETTO
io
vanivo

tu
vanivi

lui
vaniva

noi
vanivamo

voi
vanivate

loro
vanivano

FUTURO
io
vanirò

tu
vanirai

lui
vanirà

noi
vaniremo

voi
vanirete

loro
vaniranno

PASSATO REMOTO
io
vanii

tu
vanisti

lui
vanì

noi
vanimmo

voi
vaniste

loro
vanirono

PASSATO PROSSIMO
io
ho vanito

tu
hai vanito

lui
ha vanito

noi
abbiamo vanito

voi
avete vanito

loro
hanno vanito

FUTURO ANTERIORE
io
avrò vanito

tu
avrai vanito

lui
avrà vanito

noi
avremo vanito

voi
avrete vanito

loro
avranno vanito

TRAPASSATO PROSSIMO
io
avevo vanito

tu
avevi vanito

lui
aveva vanito

noi
avevamo vanito

voi
avevate vanito

loro
avevano vanito

TRAPASSATO REMOTO
io
ebbi vanito

tu
avesti vanito

lui
ebbe vanito

noi
avemmo vanito

voi
aveste vanito

loro
ebbero vanito

CONGIUNTIVO
PRESENTE
io
vanisca

tu
vanisca

lui
vanisca

noi
vaniamo

voi
vaniate

loro
vaniscano

IMPERFETTO
io
vanissi

tu
vanissi

lui
vanisse

noi
vanissimo

voi
vaniste

loro
vanissero

CONGIUNTIVO PASSATO
io
abbia vanito

tu
abbia vanito

lui
abbia vanito

noi
abbiamo vanito

voi
abbiate vanito

loro
abbiano vanito

CONGIUNTIVO TRAPASSATO
io
avessi vanito

tu
avessi vanito

lui
avesse vanito

noi
avessimo vanito

voi
aveste vanito

loro
avessero vanito

CONDIZIONALE
PRESENTE
io
vanirei

tu
vaniresti

lui
vanirebbe

noi
vaniremmo

voi
vanireste

loro
vanirebbero

PASSATO
io
avrei vanito

tu
avresti vanito

lui
avrebbe vanito

noi
avremmo vanito

voi
avreste vanito

loro
avrebbero vanito

IMPERATIVO
PRESENTE
- - -
vanisci
(tu)

vanisca
(lui)

vaniamo
(noi)

vanite
(voi)

vaniscano
(loro)

GERUNDIO
PRESENTE
vanendo

PASSATO
avendo vanito
PARTICIPIO
PRESENTE
vanente

PASSATO
vanito