INFINITO
PRESENTE
brunire
PASSATO
avere brunitoINDICATIVO
PRESENTE
io
brunisco
tu
brunisci
lui
brunisce
noi
bruniamo
voi
brunite
loro
bruniscono
IMPERFETTO
io
brunivo
tu
brunivi
lui
bruniva
noi
brunivamo
voi
brunivate
loro
brunivano
FUTURO
io
brunirò
tu
brunirai
lui
brunirà
noi
bruniremo
voi
brunirete
loro
bruniranno
PASSATO REMOTO
io
brunii
tu
brunisti
lui
brunì
noi
brunimmo
voi
bruniste
loro
brunirono
PASSATO PROSSIMO
io
ho brunito
tu
hai brunito
lui
ha brunito
noi
abbiamo brunito
voi
avete brunito
loro
hanno brunito
FUTURO ANTERIORE
io
avrò brunito
tu
avrai brunito
lui
avrà brunito
noi
avremo brunito
voi
avrete brunito
loro
avranno brunito
TRAPASSATO PROSSIMO
io
avevo brunito
tu
avevi brunito
lui
aveva brunito
noi
avevamo brunito
voi
avevate brunito
loro
avevano brunito
TRAPASSATO REMOTO
io
ebbi brunito
tu
avesti brunito
lui
ebbe brunito
noi
avemmo brunito
voi
aveste brunito
loro
ebbero brunito
CONGIUNTIVO
PRESENTE
io
brunisca
tu
brunisca
lui
brunisca
noi
bruniamo
voi
bruniate
loro
bruniscano
IMPERFETTO
io
brunissi
tu
brunissi
lui
brunisse
noi
brunissimo
voi
bruniste
loro
brunissero
CONGIUNTIVO PASSATO
io
abbia brunito
tu
abbia brunito
lui
abbia brunito
noi
abbiamo brunito
voi
abbiate brunito
loro
abbiano brunito
CONGIUNTIVO TRAPASSATO
io
avessi brunito
tu
avessi brunito
lui
avesse brunito
noi
avessimo brunito
voi
aveste brunito
loro
avessero brunito
CONDIZIONALE
PRESENTE
io
brunirei
tu
bruniresti
lui
brunirebbe
noi
bruniremmo
voi
brunireste
loro
brunirebbero
PASSATO
io
avrei brunito
tu
avresti brunito
lui
avrebbe brunito
noi
avremmo brunito
voi
avreste brunito
loro
avrebbero brunito
IMPERATIVO
PRESENTE
- - -
brunisci
(tu)
brunisca
(lui)
bruniamo
(noi)
brunite
(voi)
bruniscano
(loro)
GERUNDIO
PRESENTE
brunendo
PASSATO
avendo brunito
PARTICIPIO
PRESENTE
brunente
PASSATO
brunito
brunir